V tych casoch bol siroko-daleko jedinou opevnenou stavbou hrad, ktory sa nachadzal na vrchu Glazeberg. Tento hrad bol sidlom banickej komory, ktora kontrolovala prijmy plynuce z tazby v baniach.
Najstarsie banicke mesto na Slovensku, Banska Stiavnica, sa nachadza v juznej
casti stredneho Slovenska. Jednotlive casti mesta sa rozkladaju nad malebnym
udolim na terasach zvanych Glanzenberg, Paradajs, Sobov, a Kalvaria, ktore su
sucastou pohoria sopeceneho povodu Stiavnicke Vrchy. Vrchy v okoli mesta su
psiate umelo vytvorenymi jazerami - tajchami - pochadzajucimi uz roku 1600. Ja-
zera ako Klinger, Stiavnica, Hodrusa, Belian a ine boli vytvorene pre vyuzitie
pri tazbe v baniach.
Stiavnicke Vrchy boli vyhlasene sa Chranenu krajinnu
oblast a su jednym s najrozsiahlejsich pohori sopecneho povodu Zapadnych
Karpat. Obsahuju rozlicne druhy sopecnych hornin. Fauna je reprezentovana
hojnym mnozstvom motylov, 120 druhmi vtakov a viac nez 40 druhmi cicavcov.
V opustenych stolnach zije tiez niekolko druhov netopierov.
Najvacsim magnetom pre pristahovalcov do tejto relativne nepohostinnej hornatej krajiny bola pritomnost vzacnych kovov, hlavne striebra a zlata. Terminom terra banensium (krajina banikov) bol oznacovany region uz v roku 1156, vzhladom na skupinu osad, kde sa tazilo niekolko druhov rud, hlavne striebro. Banska Stiavnica ziskala status mesta v roku 1255(ale mozno uz v roku 1237), ked boli Uhorskym kralovstvom udelovane prve mestske privilegia. Jej mestske privilegia sluzili ako vzor pre dalsie banicke mesta, ako napriklad Banska Bystrica(1255).
V tych casoch bol siroko-daleko jedinou opevnenou stavbou
hrad, ktory sa nachadzal na vrchu Glazeberg. Tento hrad bol
sidlom banickej komory, ktora kontrolovala prijmy plynuce z tazby v baniach.
Prosperita zlatych a striebornych bani a povysenie mesta na slobodne kralovske mesto ovplyvnili jeho architekturu a rozvoj. Stare sakralne budovy boli prestavene v Gotickom style. Mesta sa rozrastlo pozdlz hlavnej cesty. V rokoch 1442-1443, bolo mesto so svojimi kostolmi, mestanskymi domami, hradmi a banami poskodene v dosledku bojov za Uhorsky tron, ako aj zemetrasenia. Tieto udalosti boli impulzom pre renovaciu mestskych domov a sakralanych stavieb, ako aj pre vystavbu novych, ako radnica, mestske opevnenia a kostol.
Jedno-lodovy kostol Sv. Katariny, s jeho neskoro Gotickou klenbou, dali postavit mesta- nia v rokoch 1488-1491 v centre mesta. Nasledujuca rekonstrukcia kostola v polovici 16.storocia iniciovala rozsiahlu vystavbu domov okolo hlavneho namestia Svatej Trojice, ktore sa nachadza pod spomenutym kostolom. Kostol sa prestavil v neskoro Gotickom style v rokoch 1497-1515.
Na konci 15 a zaciatkom 16.storocia, zacala tazba rud v okoli Banskej Stiavnice
stagnovat, hoci bola este stale ziskova. Dovodom bol nedorieseny problem
pumpovania vody a klesajuce ceny zlata a inych vzacnych kovov na Europskom trhu.
Pocas rozsiahlej stavebnej aktivity v 16.storoci boli plany pre rekonstruk-
ciu menej dolezite nez potreba opevnit mesto proti Tureckej armade. Stare domy
mestanostov boli zrekonstruovane a rozsirene, postavili sa velkolepe renesancne
palace ako aj kancelarie banickej komory a jej hlavy - Chamberlaina - vysokeho
kralovskeho zastupcu.
Kostol bol prestaveny na pevnost kvilo obrane proti Turkom. V zapadnej casti
mesta bol ako hodinova veza postaveny Novy Hrad. Hlavne pristupove cesty boli uzatvarane Antolskou, Belianskou,
Kammerhofskou, Piargorskou a Roxerskou branou.
V tychto casoch boly kontakty Banskej Stiavnice s ostatnymi banskymi cent-
rami smerovane k vyhladavaniu odbornikov na vodne pumpovanie a pripravu rud na
spracovanie za pomoci vody. Vdaka koncentracii neobycajne sikovnych odbornikov
ako M. K. Hell, S. Mikovini, J. K. Hell a inych bolo
vynalieznute zariadenia ako vysoko efektivne vodne rezervare, system kanalov, stroje pre
pumpovanie vody, ktore pomohli ozivit tazbu rud a zvysit standard v tazbe v
Banskej Stiavnici. Zaroven sa zvysovala dolezitost mesta ako zakladatela
a podporovatela technickych objavov v banskej tazbe. Mesto ziskalo novy status,
najdolezitejsieho centra tazby vzacnych kovov v Habsburgskej monarchii. Tento fakt bol
potvrdeny zalozenim prvej banickej skoly v Madarsku v Banskej
Stiavnici (1735), ktora bola neskor povysena naBanicku Akademiu
v roku 1762, co bolo dosledkom faktu, ze mesto bolo v tom case
najznamejsim centrom banickej vedy a technologie v Europe.
Toto nove obdobie ekonomickej prosperity vyvolalo rozvoj mesta a zvysilo
jeho pritazlivost. Starsie dominantne budovy a palace ziskaly Barokove crty, inte-
riery boli prestavene a fasady sa stali skoro jednotnymi.
V 18.storoci bola Banska Stiavnica tretim najvacsim mestom v Uhorsku. Do tohoto casu sa mesto pysilo svojim vodnym systemom, cesty boli vydlazdene a objavili sa nove barokove a klasicisticke budovy. Na vychod od mesta bol na necinnej sopke Scharfenberg postaveny grandiozny Barokovy komplex Kalvarie . Centrum mesta bolo dokoncene postavenim klasickeho Luteranskeho kostola. Impozantny Barokovy morovy stlp so svatou trojicou bol zrealizovany talianskym socharom Stanettim. Podla stlpu je pomenovane aj namestie, na ktorom stlp stoji: Namestie Svatej Trojice .
Tazba rud sa v Banskej Stiavnici znizila ku koncu 19.storocia a hlavny zaujem
mesta sa presunul z tazby na vzdelavanie.
Banicka a lesnicka akademia, obklopena Botanickou zahradou,
bola postavena vo vychodnej casti mesta v rokoch 1892 az 1912.
Ironou je, ze vdaka zdrvujucej ekonomickej stagnacii mesta, jeho velkolepa
architektura zostala zachovana, bez zasahu dalsich stavebnych aktivit. Sucasny
vyzor tohoto historickeho mesta je vysledkom pokracujuceho rozvoja,
odrazajuceho politicke, ekonomicke podmienky a kulturne zmeny v regione.
V roku 1950 Banska Stiavnica bola vyhlasena za jednu z prvych Metskych Pamiatkovych rezervacii na Slovensku a teraz je mesto zapisane v zozname svetoveho kulturneho dedicstva UNESCO.
Spat na hlavnu stranku
